Vysoké Tatry - junior team
Text a foto: Martin Bugala, Nikolas Marman
|
|
|
Po
dlhom trénovaní sme sa konečne
vybrali na naše prvé veľké lezenie
v Tatrách. S Jankom Búšfym sme šli
na Zbojnícku chatu. Všetko bolo dobre naplánované a aj časovo
všetko dobré vychádzalo, ale asi hodinu
sme sa zdržali v zápche
v Sučanoch. Bolo to ako nekonečný príbeh.
O pol šiestej sme konečne
v Tatrách, balíme všetky potrebné veci
a šlapeme na chatu, ktorá je vzdialená asi cca. 3 hodiny . Dosť rýchlo sa stmieva, ale čelovky ponechávame v batohu . Po dlhej túre už konečne vidíme
chatu. Konečne sme tu! Ubytujeme
sa a hneď ideme na večeru. V chate
je celkom dosť ľudí, a preto ideme von
pozrieť hviezdy.
|
|     
|
|
Ráno
sa skoro zobúdzame a dohadujeme sa,
kam ideme. Cieľ je Široká veža, cesta sa volá Motyka. Má 5 dĺžok
s celkovou dĺžkou asi 250 metrov. Vrchol je vo výške 2461 m.n.m. Skôr ako
odídeme, počujeme, ako na chatu prilietava vrtuľník, ďalší veľký zážitok. Odchádzame pod nástup, ktorý je dosť ďaleko. Asi po hodine a pol stojíme pod stenou
a pozeráme, kadiaľ vedie cesta.
Janči začína liezť a hľadá štand. Konečne nachádza prvý, ktorý je celkom
ďaleko a cestou k nemu nie je veľa miest kde založiť. My lezieme za
Janíkom synchrónne s asi 5 metrovým odstupom od seba. Lezenie synchrónne
bolo dobré. Bolo pár miest, v ktorých sa jeden z nás zdržal a ten
druhý musel zastaviť a počkať. Ale nebolo ich veľa. Pomaly prichádzame
k ďalším štandom, až kým nedochádzame k poslednému pred vrcholom. Je
to veľká, pohodlná polica, na ktorej sa dobre štanduje. Na vrchole bolo nádherne, nádherný výhľad, nádherná
cesta za nami. Dopĺňame energiu, robíme spoločnú vrcholovú fotku a valíme
dole. Zostupovka bola dobrá, len pár padajúcich kameňov. Po zostupovke už len
cesta k chate. Na chate bolo plno ľudí, nie je si kam sadnúť, na večeru je
dlhá fronta. Po večeri ešte ideme pozrieť hviezdy, a videli sme aj
niekoľko padajúcich meteoritov. Ideme skoro spať, pretože zajtra nás čaká
ďalšia cesta.
|
|
   
|
|
Je
neďela a my skoro vstávame. Posledné dohady pred túrou a môžeme
vyraziť. Ideme na Javorový štít vyliezť cestu Keleho pilier. Táto cesta má tiež
približne 250m. Pod nástup prichádzame rýchlo. Za nami sa objavia dve Poľky.
Pravdepodobne idú liezť našu cestu. Rýchlo si vezmeme potrebné veci
a ideme liezť. Na druhom štande vidíme,
že tie Poľky skutočne idú do našej cesty. Snažíme sa ísť čo najrýchlejšie, aby
nás nedobehli. Už sme na vrchole, ale Poľky sa asi zasekli na druhom
štande a nemôžu preliezť tretiu dĺžku. Pomaly zlaňujeme dole. Po 5-dĺžkovej ceste a nekonečnom zlaňovaní sme dole. Balíme veci a rýchlo ideme
na chatu. Poľky už boli na prvom štande, ale nevedeli zlaniť. My prichádzame na
chatu. Balíme všetky veci a ideme do Starého Smokovca, kde máme auto.
Pomaly vyrážame domov. Janči nechce riskovať ďalšiu zápchu Sučanoch,
a tak ide radšej cez Terchovú. Asi o 2 hodiny sme doma.
Víkend
bol výborný. Bol to pre nás veľký zážitok. Prvé veľké lezenie v Tatrách.
|
|
|
|
|
