Vývoj nezastavíš
Text: Vašek
Foto: Vašek, Beba Fľaková
|
|
|
15.7. 2013
Rezko si vykračujúc hore asfaltkou na
Popradský hotel si nadávam na zabitý čas v zápche pod Strečnom, pričom zároveň ľutujem tých čo tam ešte trčia. Vivat cestárom, respektíve kompetentným!
Medvede vstávajú, zo šera už je tma a jemne mrholí.
Zajtra sa Beba stane horolezcom. Nudnú asfaltku a môj tok myšlienok
preruší tetka z Majláthovej chaty ktorá nás ochotne odvezie. My však
mierime ku konkurencii vedľa na hotel. Jakživ som takú luxusnú noc
v tatrách nezažil, posteľ ani tvrdá ani mäkká a vlastné umývadlo na izbe. Nezvyk
po karimatkových nociach. Peňaženka to
však tak luxusne nevidela.
16.7. 2013
Ráno zase nevychádza predpoveď, azúro
nikde a to si idem krk v okne vytočiť. Optimisticky šliapeme až
k Žabím plesám. Vietor mocnie, aj mňa lomcuje. Bude nepochybne zaujímavé
sledovať Bebiných necelých päťdesiat kilo bojovať v prievane na hrane
Volovky. S bláznivým úškrnom pokračujem, ale nie ďaleko. Žula je ako
oblízaná po rannom daždi, šmýka. Ukazujem ktorým smerom je asi Volia veža,
v úplnej hmle. Zima, vietor, pooblizované kamene, otáčame.
|
|
    
|
|
Deň nekončí,
rýchlo šup dole pod Ostrvu! Cupitaním
dole obdivujeme nehorolezcov smerujúcich na Rysy. Od paličkových búchačov až po
nadrozmerné naplno fučiace deti. Dve české svalnaté hory si nakladajú krosná
a jemne sa predkláňajú ako to videli v inštruktážnom videu. Človek
vidí a počuje aj to čo nemusí.
Presne na
obed obedujeme polievočku a parené buchty. Hneď na to sa doslova derieme kosodrevinou pod stenu.
Poďme teda liezť. Pavlín – Kráčalík za 5+, aspoň si Beba zašportuje. Pri
navezovaní na lano javím známky šialenstva, veď som 4 mesiace neliezol
v tatrách pre zdravotnú pauzu. Normalizujem sa až v úvodnom
lokrovisku, po ňom nasledujú tri parádne previšteky. Jeden lepší od druhého,
ruky berú chyty ako gratulanti gratulujúci na narodeniny. A už lezie, už štartuje! Už vidím rúčky
naberať špárku, popri frfľaní na sklon, že kam ju to ťahám. Je to do kopca ale
ľaľa, už aj nôžka je hore. Ešte dva, z toho jeden päť pluskový.
Pokňučí, narozpráva, namádžuje, znova čosi hutorí a je hore. Ďalej už jej
ani netreba radiť, lezie čoraz rýchlejšie a začína si z lezenia robiť
srandu, tak len doberám lano a kochám sa scenériou. Ešte pár vertikálnych
metrov... Vylezené! HK Direct má ďalšieho rýchlo napredujúceho horolezca, veď
sedák obliekla prvý raz len pred rokom a pol. Už sa kujú ďalšie tatranské
plány...
|
|
|
|
|
