Keď Tatry volajú... Žeruchove veže
Text: Nikolas Marman
Foto: Nikolas Marman, www.tatry.nfo.sk
|
|
|
Opäť sa dostávame na to krásne miesto, Tatry. V zostave
Vašek, Beba a Ističi (Maťo a ja) máme v pláne vyliezť cestu
„Cesta cez knihu“ na Žeruchových vežiach, ktorá je klasifikovaná za V.
V nedeľu v poobedňajších hodinách
mierime na Brnčalku. Cestou samozrejme zastávka v Tescu. Potom už
len smer Tatry. Na Brnčalke sme celkom rýchlo. Chceli sme sa ísť pozrieť ešte večer pod nástup, avšak kvôli času to už
nebolo možné. Plán znel: „O 7:00 ráno budíček, 8:00 cesta pod nástup, 9:00 pod
nástupom. Avšak časom 9:00 sme začali ešte len cestu z chaty... Cestou
stretáme párik kamzíkov. Urobíme niekoľko fotiek a ideme ďalej. Po asi
hodine šlapania sme pod nástupom. Už teraz je to krása, a to sme ešte ani
liezť nezačali. Vašek začal obliekanie sedačky s veľkým nadšením. Lezieme
v dvoch dvojiciach. Prvú tvorí Vašek a Beba. Druhú Ističi. Pred sebou
máme asi 6 dĺžok nádherného lezenia.
|
|       
|
|
Z Ističov lezie prvé tri dĺžky Maťo, ďalšie tri ja. Na prvom štande neskôr stretám aj starého známeho, z cesty
keď sme išli pod nástup, kamzíka. Cestu skúšal nejakým iným variantom
a sólo. Neskôr mi volá Maťo. Vraj mu mám povoliť lano, ale keď sa pozriem,
že to lano je úplne voľné, zistíme že je niekde zaseknuté. Maťo sa ešte trochu
vykričí, až kým nezapočujem, že istí. Tak leziem za ním. Na štande prehodíme pár
viet a Maťo lezie ďalej. Sme v treťom štande, kde sa striedame.
Ovešam na seba čoky, frendy, slučky a idem. Štvrtý štand tvorí celkom
veľká polica. S Maťom na nej sedíme so slovami „Poviem ti, KRÁSA". Ďalej už len dve dĺžky.
Potom krátky sólo výstup na vrchol, ktorý ja však míňam, aj kvôli času. Krátka
zostupovka a máme prvý zlaňák. Ten zlaní najprv Vašek, potom ja. Na druhom
zlaňáku dostávam za úlohu rýchlo zlaňiť, zobrať si veci, a vyškrtnúť nás z
„Knihy výstupov“.
Neskôr, keď sme všetci na chate, dáme už len teplú polievku, kofola
a peši k autu. Prešli sme ani nie 50 metrov, ďalej sme sa
zviezli autom, keďže chatár bol veľmi ochotný a vzal nás na parkovisko.
Ďalšie krásne lezenie v Tatrách.
Na ďalší deň sa v maili dozvedám, že
som vyhral akúsi hru, v ktorej prvou cenou bolo písanie tohto článku.
Pravidlá boli jednoduché: prvý na chate (po lezení) vyhráva. Takže som sa
chopil mojej výhry a spísal pár viet.
|
|
|
|
|
