Kostolík
Text a foto: Pišta Dobrucký
|
|
|
Po pozretí si videa z
prvovýstupu cesty La Bomba od Ď.Švingála a A.Zvaru sa Lucka zamilovala
do myšlienky, že by sme si aj my niečo na Kostolík vyliezli. Je to
skalná veža obklopená záverom Batizovskej doliny. Tento ostrý hrotík s
dvoma malými vrcholčekmi svojimi krátkymi cestami a dlhším
prístupom moc horolezcov neláka, čo je skvelé! V cestách takmer
nikoho niet. Skala je prijateľne kompaktná, cesty sú max 3 dĺžkové.
Aj
tá naša, 6. JV stenou medzi vrcholy (III) 0,5h, mala dĺžku tak do 90
metrov. Začína sa na úpätí JV steny, krátkym širším komínom. Ten je
zakončený veľkým vklíneným balvanom okrúhleho tvaru.
Odtiaľ si lopatkou a metlou odhádžeme štrk a šutrovisko, aby sme neskôr
na ističa už nič nezhodili, ako ja na Lucku. Našťastie 2 letiace kamene
nemali záujem o čelnú zrážku. Tu máme na výber, buď priamo do škáry v
Južnom rebre, alebo vpravo po strmšej trávnatej polici. Volil som
smer v pravo. Po jej pretraverzovaní dá sa dostať až na SV rebro,
odkiaľ ľahko na vrchol. Miesto toho som asi v polovici volil smer kolmo
hore do pekných pevných skál. Ľahké, ale príjemne exponované úseky ma
donútili si počas lezenia pospevovať.
Prvý štand som zriadil v takmer
ležiacom kútiku. Odtiaľ som dobral Lucku, ktorá si pred lezením ešte
trošku prepláchla hltan. V ceste postupovala rozvážne a vcelku svižne,
o chvíľku bola pri mne. Na štande sme si akrobaticky vymenili
pozície, pričom sme vystriedali pár zaujímavých polôh. Cesta
pokračovala oblezom rebierka a ďalej už cez systém platničiek a škár.
Záverečný položený kútik v Luckinej krvi dal do pozoru všetky žľazy,
ale zvládla ho s patričnou noblesou, hoci to znelo, akoby tam dole
točili neslušný film. Na vrchole, medzi sedlami stretávam zlaňujúceho
pána, ktorý pôsobil na druhej strane veže ešte s dvoma kamarátmi do
hôr. Lano
si však mimoriadne blbo prevliekol cez poistnú šlingňu, ale čo budem
vysvetľovať ja starému capovi.. tak som len sledoval, kedy šlingňa
rupne. Nerupla.
|
|
      
|
|
Lucka doliezla celá nadšená na vrchol, ale ešte viac sa
tešila na cestu dole. Asi 40 metrový zlaňák a už sme na polici, z ktorej sa pohodlne dostávame pod SV rebro. Po malej škole metodiky,
súčasne postupujeme cez traverzík naviazaní nakrátko s lanami
skufrovanými na chrbte. Nasledujú podnástupové objatia, gratulácie,
všade vybuchujú ohňostroje a lietajú konfety. V našich očiach sa vlní
vlajka so symbolom piva s horcom, tak sme vysmädli. O štvrť na šesť
opäť stojíme pri Batizovskom plese. O necelých 8(!) hodín sme dorazili
domov. Medzitým mala Lucka malý konflikt s indivíduom v Štrbe, videli
sme striptíz primitíva v zubačke, utvrdil som sa v zásade nikdy
necestovať a nespoliehať sa na diaľkový, a vôbec, autobusový spoj. Kto
by povedal, že na rannú cestu so štyrmi cigáňmi v kupéčku (a ďalšími
piatimi vedľa) budeme ešte v dobrom spomínať, boli to roboši, pohoďáci,
i sme príjemne pokecali. Ďakujem svojej rodinke z
Popradu, že nás vyslobodila z neopustiteľnej Štrby a ďalej to už išlo
ako pomasle. Po 21 hodinách opäť doma. Krásny deň a druhé Luckine
lezenie v Tatrách sú za nami. Na Kostolík sa určite zase radi vrátime!
|
|
     
|
|
|
|
|
