Späť HK DIRECT BYTČA 

Gruzínsko 2016

Text: Pišta Dobrucký
Foto:
Peter Zábojník, Kosťo

Cesty tam-hej tej som sa veľmi bál, pretože pred lietadlom - ja prvýkrát som stál. Tento strach však opadol. Z lietadla sme vystúpili a pekne sme pozdravili. Do taxíku keď sme sadali, kľud sme tam dlho nemali. Už na stom kilometri, cesta sa prudko mení a ja čosi vetrím. Drajver stále dravo ide, či je cesta, šutre, kravy, potoka riavy a či prach, pestuje tak v nás, o naše životy strach. Klaksón trúbi o sto šesť-na hlavu komusi padá fľaška, drajverovi všetka česť! Nadávky už nie sú hriech, všade ozýva sa smiech. Veci naše a aj my sme v aute lietali, kým sme nevyliezli z nášho Taxi- toj v dedinke Latali.
Ubytovať, prezliecť sa a hneď sa začať chovať-pred pohárikom sa nesmieš schovať! Veď takú cestu sme prežili - tak sme to aj dobre zapili. Juchú, hurá, Hahaha, zrazu jeden ide močiť. Nikoho by nenapadlo, že zo zábradlia ide skočiť. Padať tu, to sa moc nehodí, však sme na prvom poschodí..Čo sú to za zvuky, mačka mňaučí? Niekoho snáď niekto mučí? Ale nie, to len Pištík pod verandou kňučí. Pekná noc je v rici, Pištík končí v nemocnici. Našťastie na chrbát a nie na čelo, padať sa mu z verandy zachcelo. Už nehrozí nehoda, Vazbičko naň pozor dá. Ten žiaľ svojho sna sa vzdal, a s blbečkom šiel na špitál. Tam spolu spali a do rána čakali. Ako sa to všetko stalo, na polícii sa dvojmo prisahalo.

Partia sa drží plánu a ráno opúšťa našu bránu. Donguzorun je cieľ smelý, každý chce ho zvládnuť celý. Desiati z nás išli hore! Na nich myslíme my dvaja dole. Ja v knižkách zabalený, chrbát pekne skaličený a Vazbičko na túre, verný svojej náture. Zažil kopec srandy a spoznal všetky miestne bandy. A v to ráno nemohol ešte vedieť, že poobede na koni bude sedieť. A Pištík ten šťastie mal, z kriplov vstal a na druhý výlet už s partiou sa dal!

 

C2  Dolina Tviber  Dolra  Dolra  Donguz_vrchol



Pod vrcholom Donguzu, tam naši mali strmý ľad a tak len šiesti mohli na ňom stáť. Ostatní, nech nemajú po prdeli, vrátili sa do C2, ale aspoň boli celí. Lezecké mačky a oba cepíny-to povinná jest výbava horolezeckej rodiny! A ten čo mal šľachu tenkú, nevyhol sa luxácii členku. Našťastie sa členok vrátil, inak by aj život stratil. Žiaľ viac zápisov na nástenky, zastavili zlé podmienky. V druhej časti našej výpravy, k piku Bodorku sme sa vybrali. Hneď v lese prišla búrka a začína mariť náš plán, keď chlapcom v strmom svahu, vypadol ich stan. Ten nakoniec zachránili, 30metrov preň zlanili. Nie niekde v stene, ale v lese stále, ich stan mal fakt na mále. Lebo strmou dolinou valí sa Mulkhra-horská rieka, čo s riekou Tsaneri sa o kilák nižšie steká. Vorota Gruzii nás púšťajú ďalej, z termosky mi rýchlo nalej. Ale iba vodu, nech dostaneme sa bližšie k cieľovému bodu. Na ľadovec Dzinali, v zdraví sme sa dostali. Počasie sa skazilo a marí naše plány, treba rýchlo začať v daždi  stavať naše stany. V noci, tam hore, všetci bez viny, počúvame padať skalnosnežné lavíny.
Ráno prší a je sivo - každému je trošku clivo. Ale pre každý prípad, ordinujeme si traja ešte jeden výpad! Proti vkusu, v ústrety hnusu vybrali sa nahor traja kamarádi a nakoniec sú celkom radi! Nakukli Bodorku aspoň pod sukňu smelo, nech potešia svoje oči a pretiahnu si telo. Bodorku sa z časti odhalí no na návštevy dnes nemá chuť - horolezci na ňu dnes musia zabudnúť..Hora púšťa kúrenie a to je pre náš odchod jasné znamenie.

Takže dovi! Nemá to význam - robiť z našich žienok vdovy. Ostáva posledná stáž, dopratať sa k Ankaliyi, kde nás čaká teplá pláž. V hlavách nám víria spomienky a zároveň je tam prázdno krásne. S odstupom času nad Kaukazom ticho žasnem. Huba mlčí, do okna hľadím a maličký plamienok mi v srdci stále blčí. Ako to už zvykom býva, za krátkym článkom mnoho viac sa skrýva..tak zbohom, ty krásny kút zeme, snáď niekedy v budúcnosti ešte sa stretneme.




Kosto  Lycatske_nocevky  pieta    Usba



Akcia bola vedená Mišom Kleslom z Pamir7000, za HKdirect prítomní Danka, Vazbič, Pištík. Slováčisko Rišo a Lotyšský slovák Kosťo. Česká časť tímu: Mišo, Michal, Petr, Gabo, Luboš, Pašík.

Donguzorun: 4468m.n.m. - na vrchole stáli zľava Rišo, Pašík, Mišo, Petr, Gabo, fotí Kosťo, pravdepodobne prvovýstup. 
Pik Bodorku: 4212m.n.m. - dostali sme sa len po 3200m.n.m, zlé podmienky-teplo.



 Zinali tabor                           



 

c