Pred pár rokmi by človek povedal, že lezenie na Súľove už nemá perspektívu a že ho niet kam posunúť. Veď všetci dnes jazdia na západ za pohodlnejším lezením po dobrých chytoch. No v poslednom období zažíva Súľov znovuzrodenie a mnohí pochopili, že za perlami netreba chodiť ďaleko.

Staršia generácia lezcov urobila koľko bolo v ich silách a ostatné nechala pre mladšiu. Tak nejak to bolo aj s Olympom a Olympiádou. Začiatkom deväťdesiatych rokov odistil Štefan Kuchár na Veternej projekt Olymp, ktorý sa podarilo preliezť Mirovi Pialovi v roku 1995. Následne na to vznikol ďalší projekt ako narovnanie pôvodného Olympu s názvom Olympiáda, ktorá čakala na svoj prvý prelez, a tým sa mala v tom čase stať najťažšou cestou na Slovensku. Projekt odolal aj Mirovi Pialovi, no treba však dodať, že Miro preliezol najťažšiu pasáž, ale v závere cesty spadol. Neskôr sa na projekt zabudlo a časom sa stal otvoreným. Asi pred dvoma rokmi začal Olympiádu skúšať Andrej Kamas, no jedna z líšt povolila.,Bez nej by nebol projekt lezitelný, a preto sa dorobila nová lišta, ktorá je však horšia ako pôvodná. Potom opäť ostalo ticho a šnúrka v borháku stále hnila ďalej.

Minulý rok som sa do Olympiády pozrel aj ja, no bolo to nad moje sily. Po vylezení Genezisu na veži som začal skúšať túto skvostnú linku, veď jeseň sa javí pekná. Najväčším problémom bola teplota, a tak som pravidelne čakal, kým tá ohnivá guľa zalezie. Jedného nádherného jesenného večera Olympiáda povolila, a tak sa 12. októbra 2010 dočkala svojho prvého prelezu.

Myslím si, že je to dnes najťažšia cesta na Súľove a po konzultácií s Mirom Pialom a Andrejom Kamasom som ju ohodnotil 10+/11-. Na Súľove sa črtajú aj ďalšie projekty, ktoré môžu posunúť miestne lezenie ešte ďalej, tak neváhajte a príďte aj s vŕtačkami.