ARCO - Máj 2005
Miro Vajda, Heňa Vajdová
text, foto: Miro Vajda
Tento krát sme sa pozbierali do Arca len sami
dvaja, aj to sme jeden termín museli odložiť,
lebo som bol celý pokazený.
Je to jednoduché, večer sme sadli do auta a
ráno som už vyvaľoval oči na Colodri. Zoo
camp mal voľné len jedno jediné miesto,
všetko bolo plné nemčúrov, ktorí mali asi
prázdniny. Trochu sme si zdriemli a poobede sa
vybrali do Masone, kde som ešte nebol. Prvý
kontakt s vymastenou skalou je katastrofa ledva
6a! Čo je! Lezieme samozrejme všetko OS po
vybielených chytoch. Vpravo visia nejaký magori
celý deň v jednej ceste. Večer zaspávame ako
drevo. Druhý deň nasleduje takisto
nenavštívená oblasť Ronzo. Skala rovnako
vyšmýkaná, ale naozaj pekné cesty. Tvar
chytov presne ako v Maníne. Už nás tak bolia
prsty, že na druhý deň oddychujeme na Arco
Castle a na pláži pri Lago di Garda, dokonca
som sa aj v tej ľadovej vode okúpal! Horúčavy
dosahujú až 30°C. Večery trávime
posedávaním na kávičke v Arcu a
vychutnávaním neopakovateľnej atmosféry.
Kvôli uškriekanému papagájovi od susedov sme
sa posunuli na iné -tradičné miesto v zoo-
campe, kde je zdanlivo väčší kľud. Ďalší
výjazd na skalu a zasa nová oblasť. Syziphos
je miestny borec, ktorý si tam robí svoju
politiku a po ňom sa aj skaly volajú. Je to asi
25 min pešo a odbočka nenápadná. Keď v
diaľke zbadám odlesk nitov dáme sa kolmo hore
cez všetky kriače a konáre až dôjdeme pod
cesty. Nič nie je omádžované nikde žiaden
názov. Do pekla už nikam nejdeme a budeme
liezť tu. Dobré rozhodnutie lebo cesty sú
neopísateľne krásne s dokonalými krokmi,
chytmi a stupmi. Toto je určite nejaká tajná
nová oblasť. Na nitoch je však vyrazené
Syziphos. Totálne sme si zaliezli až som v noci
nemohol spať. Cestou späť sme videli aj tie
skaly, kde sme mali ísť pôvodne.
Ráno sme sa presťahovali do campu ARCO, ktorý
je oveľa komfortnejší a bližšie k mestu.
Vyrazili sme do Naga. Tu je škoda písať,
každý vie ako je v Nágu. Teraz sme však šli
z dolného konca a liezli výberom len tie
najkrajšie cesty Autorovi cesty Mario
Polenta´6a´ by som udelil Nobelovu cenu za
poéziu. Zasa sme si neskutočne zaliezli!
Tak nás už bolia prsty, že deň oddychu je
nevyhnutný. Vyrazili sme si na výlet do Madonna
di Campiglio. Alpská príroda je niečo
neskutočne krásne! Vysoké štíty priezračné
plesá, ľadovce, tyrkysové jazierka... Zajtra
už odchádzame takže večer vychutnávame
drinky v miestnom bare a nasávame, nasávame
atmosféru.
Ráno sa balíme a ideme ešte do La Goly kde
mám resty z minulého roka. Po príchode na
miesto však nachádzame veľkú tabuľu Climbing
Forbidden a semafor s červenou. Čo teraz!
Narýchlo nájdeme ešte oblasť S.Siro. a tak
ideme tam. Našli sme to celkom rýchlo a po
prvých cestách vôbec neľutujeme. Krásna
skala s množstvom ciest všetkých stupňov
obtiažností. Nastúpil som si do cesty Aria 30m
6c a skončil po dlhom krásnom lezení až pri
zlaňáku. Úžasné cesty s krásnymi chytmi.
Manželka si tiež pochvaľuje pekné 6b flash.
Úplne sa dorazíme a vyrážame domov aj keď sa
nám ťažko odchádza. Suma sumárum vyliezli
sme asi 30 ciest obtiažností 6a až 6c, všetko
pravdaže OS a keby bol zájazd dlhší...
Za 10 hodín športovej jazdy sme doma a ideme
spať s pocitom ,že za živa v Arcu po smrti v
nebi.
|
|
 |
|
