Jano Bušfy, Jožo Balala
text: Jano Bušfy
Letná sezóna v Tatách 2005 lezeniu príliš nepriala. Sneh zo zimy zostal v Tatrách do konca mája, v júni napadol sneh nový a začiatkom augusta napadlo ďalších 50 cm. A v auguste tragicky zahynula v Tatrách naša kamarátka Vanda. Takže tatranské lezenie pre nás bolo tento rok zvlášť ťažké.
Prišiel september a s ním pekné počasie, ktoré nás vytiahlo do Tatier. Naša voľba padla na Divú vežu na konci Veľkej studenej doliny. Po noci na Zbojníckej chate, Jožkovych hororových snoch, keď sa vari celá chata zobudila, vstávame ráno o 5:00. Prichádzame do Divej kotliny pod Divú vežu - no nástup do steny podľa nákresu nevidíme. Tak pokračujeme turistickým chodníkom skoro až do sedla Prielom. No stále nie sme múdrejší. Voláme na chatu Jožkovi Augustínovi, ten potvrdzuje, že v Divej kotline sme boli pod správnym nástupom... Tak nasleduje návrat pod nástup. Našim prekvapením je stádo asi 15-tich kamzíkov, ktoré sa popod náš nástup veselo preháňa. Tak sa skryjeme a fotíme asi 50 fotografii zo vzdialenosti 20-30 metrov.
Kamzíkmi sme takí nadšení, že spokojne sa môžeme vrátiť domov a ani nemusíme liezť. Je totiž už 9:00 a ani počasie nie je úplne v poriadku. Ale nevzdávame sa a nastupujeme do steny. Celkom to ide rýchlo 40m, 40m, 40m, 40m ... už hádam budeme aj na vrchole, 60m, “to snáď nie je pravda, ešte stále nie sme hore”. Čakame konečne ľahký dolez na vrchol a tu nás ešte čaká ďalšia ťažká exponovaná dĺžka! Po 30 metrovom traveze skúšam nastúpiť do najľahšej línie. Ale zisťujem, že je to omyl, tak sa nadávajúci vraciam. Nakoniec nastupujem do skutočného záveru. 3 čok, 3.5 friend, brutálny boulder, návrat na policu. Uf. Odhodlávam sa na ďalší pokus ... “Ano!” - doliezam posledných 30 metrov na vrchol... Jožko lezúci za mnou mi potvrdzuje, že takéto extrémne závery nie sú v Tatrách obvyklé.
Na vrchole konečne zjem dnešnú 3. tyčinku Fit (inak nič) a hlavne sa rehydrujeme. Tatry sa obaľujú čím ďalej viac do hmly. Zlaňujeme 80 metrov pekným pevným žľabom do Bielovodskej, potom nasleduje zostupovka pod Prielom. Hurá, sme na turistickom chodníku. Až teraz nasleduje slávnostné podanie rúk. Už nás čaká “len” 3 a pol hodinová turistika do Starého Smokovca...
