Späť	HK DIRECT BYTČA

Hrebeňovka Súľov 28.12.2006 -- Dano Uhliarik -- 3.1.2007 -- Na túto akciu som chalanov nahováral už niekedy začiatkom leta. Vtedy mi povedali že je to príliš „light“. Vraj na snehu to bude mať väčšie grády. Ono toho snehu nebolo príliš mnoho. Lebo bol prvý tento rok ktorý mal šancu sa udržať viac než dve hodiny. Krajinu pokrýval koberec o hrúbke cca 5 až 10 cm. Podklad bol poriadne namrznutý a tak sa nám aspoň šmýkalo. Na čom sa dá zabávať asi len prvých pár sto metrov. Že sme počkali na ten sneh bolo fajn. Súľov je v zime prekrásny. Krajší je už len na jar a v lete. No a o jeseni ani nehovoriac. A ešte takáto vec. Ja a Miro sme mali na začiatku akcie nachodené zhruba o 3 km viac ako Láďo a Janko poňevač nám ušiel autobus. Lebo som si musel ešte ráno kupovať rožky a práve tých 5 minút stratených za tými dvomi tetkami v rade nám chýbalo. Miro už do mňa v duchu pchal voodoo ihly. Ešte že mám výborného svokra ktorý nás do tej Hradnej hodil. Tam nás už čakali premrznutý chalani. Po pár metroch svižnej chôdze sa im začala vracať stuhnutá krv do údov. V sedle Pastúch chrbtom k Žibridu vstupujeme na zelenú značku. Zaradili sme redukovanú 1 a hurá strmo hore na horizont. Z hrebeňa „pri troche optimizmu“ bol pekný výhľad. Občas nám tento pôžitok chcela pokaziť hmla. Na Kečke 822mnm. dobre padla desiata a tak nebol dôvod ostávať dlhšie. V tom nás predbehol tajomný osamelý pán. V teniskách a vreckorupsaku ušitého asi zo starej zástavy. Tak mi to aspoň pripadalo. S ľuďmi ako je Aik , Láďo či Janko je stále čo preberať... Ajhľa už sme v sedle nad Lietavskou Závadkou. Janko ešte čosi naťukal do GPSka. Za chrbtom nechávame motorovú pílu, traktor aj s trojčlennou Koniferkou posilnenou posádkou. Tí tam isto neboli na turistike. No čo poďme dole do Súľova. Vzduch bol v ten deň vlhký a chladný. Tak sme spravili to najlepšie čo sa dalo. V miestnom „bese campe“ sme si dali Horúce jabĺčko s griotkou. Tak to je pre dnešok všetko. Čo sa stalo o deň či dva sa dozviete s ďalších článkov...