Späť	HK DIRECT BYTČA

Návrat do Veľkonočného ARCA (ITA) -- Jožo Balala -- 4.2007 -- Na zelený štvrtok ráno vyrážame Jano (Bušfy) a Jožo (Balala) smer Šamorín vyzdvihnúť našich kamarátov Gaba a Judku. Pokračujeme smer Rakúsko-Nemecko-Rakúsko-Taliansko-Arco. Cesta ubehla rýchlo v pekne "klimatizovanom" aute, v ktorom bolo stále 30 stupňov. Nič mimoriadne sa cestou nestalo - len Gabovi som pri zatváraní kufra na aute pokrčil plechovku a vysypal na zem kávu a Gabo (najväčší a skutočný milovník kávy) bol s toho psychicky úplne na dne a musel dať sám sebe ako správni budúci psychológ prvú pomoc. Večer o 21:00 prichádzame do Arca, do kempu Zoo, po nás sa už neubytoval nikto - kemp bol úplne plný. Ráno sme si zdriemli, ale o 9:00 sme už boli pod stenou a liezli cestu s názvom Similaun, dlhú skoro 400 m. Prvá dĺžka bola riadne vyšmýkaná a Janko sa celkom zahrial. Ďalej to už bolo v pohode len v štvrtej dĺžke sme trocha zablúdili a na veľkej štandovacej polici sme boli dobehnutí ďalšou dvojkou. Aspoň sme pozreli nového sprievodcu (lebo náš starý už nestíhal), dali obedňajšiu prestávku a pokračovali ďalej. Medzitým nás dobehli traja nedisciplinovaný Nemci, ktorý nečakali dobiehali nás na štandoch, a tak sme na niektorých viseli aj traja naraz. Myslel som že im každému je.nem. Aj predposledná dĺžka bola hotové klzisko, ale inak to bola pekná cesta. Zostup bol po super chodníku, len som na ňom stratil svoju zelenú mikinu (asi chcela zostať v Arcu). Gabo a Judka liezli kratšie cesty v ľavej časti steny, ale zase dali tri a tak nás vylezenými metrami skoro dobehli. Večer sme boli pozrieť lezecké obchody a Judku som donútil vypiť čaj s vínom. Ďalší deň sme zase prispali a po raňajkách a Gabovom doplnení kofeínu do krvi sme sa presunuli pod súdok – skalu ktorá z diaľky vyzerá ako sud. Prístup pod stenu bol po krásnom vyvretom vápenci. Lenže zlyhal zase náš starý sprievodca v ktorom boli zakreslene len tri cesty a v nich podomácky vyrobene nity, ale inak všade dookola sa na nás škľabili nity nove. Hneď po prvej dĺžke nám bolo jasné že musíme ísť do mesta zohnať nového sprievodcu. Zlanili sme z akýchsi hrdzavých skôb ktoré držali pokope len silou vôle. Ten deň sme sa ešte presunuli do skalkarskej oblasti Sisifos, ktorú nám poradil náš priateľ Miro Vajda. Skutočný kvak a naozaj tam nikoho nebolo, len „pár“ Čechov, Nemcov, Talianov aj so svojimi psíkmi. Gabo a Janko aj čosi poliezli, ale ja som už morál nenašiel. Večer sme kúpili sprievodcu, okoštovali zmrzku, pizzu a víno, a sobota bola za nami. V nedeľu sme síce vstali skoro, ale z kempu sa nám opäť skôr odisť nepodarilo a liezť sme začali zase o 9:00 cestu na súdku s názvom Transeamus. Prví sme začali ja a Janko a Judka a Gabo liezli za nami. Okolo obeda na začiatku šiestej dĺžky sa začalo kaziť počasie. Ešte že som si na pohodlnom štande piatej dĺžky vyzliekol sveter. Začal fúkať studený vietor a popŕchalo. Gabo a Judka zlanili, no a my sme sa rozhodli bojovať až do konca. Ťahal už len Janko lebo ja som si sveter cez seba aspoň prehodil keď už som ho nemohol obliecť, lebo od šiestej dĺžky boli už len vzdušné štandy. Istenia boli od seba 8 m a obtiažnosť bola stále niekde okolo 7. Zlaňovali sme žľabom v pravej časti steny a asi o 16:00 sme boli zase pod nástupom kde čakali Gabo a Judka. Večer sme spravili nákupy matrošu ktorí je v týchto končinách podstatne lacnejší, a riadne popili vínka. Až sme z toho boli veselí. A zrazu bol Veľkonočný pondelok ráno. Spravil som si fotku s pštrosom, ešte sme pobehali nejaké tie obchody a vyštartovali domov, do Bytče, ku mamičke. fotografie