Späť	HK DIRECT BYTČA

Höllental (A) -- Jožo Balala -- 6.2007 -- Na túto dobrodružnú výpravu sme sa vybrali v zostave: zbohatlík, veľkopodnikateľ elektro-telekomunikačného impéria Ján B., učiteľ, IT špecialista, intelektuál Róbert Z., brúsič, sústružník, obrábač kovov Daniel U. a drevorubač, buran, primitív Jozef B. . To zase bolo reči - kto všetko pôjde. A nakoniec sme boli radi, že sme sa vybrali štyria. Všetci ostatní sa našťastie mohli vyhovoriť na manželky. Beztak náš klubový Prometeus (na ktorého pečeni by si orol určite zlomil zobák) s tým "kameňom" v bruchu by nevládal ani liezť. Tak sme boli za 4 hodiny na mieste - v Rakúskom Kaiserbrune. Rozložili sme si "baldachýny", zbalili veci a išli sme liezť na Turmstein. Prístupovka bola dobrá, dokonca ju pochválil aj Dano. A keby nefúkalo, tak by bolo aj dobre. Prvá dĺžka v tom vetre bola celkom zaujímavá. V polovici druhej dĺžky som zbadal, že nemám expresky, a tak som musel núdzovo štandovať. Skúsili liezť aj Robo s Danom. Ale Dano sa od rána necítil vo svojej koži a prvú dĺžku neprerazil - čomu sa pri jarných výkonoch v stajni Ferrari ani nie je moc čo čudovať. Na večeru sme si uvarili kung-fu polievky, vypili rakúske pivo FORST a zaliezli do baldachýnov. Ráno sme vyrazili na nádherný vápencový kopec s 300 m stenou. Predbehli nás síce dvaja nemeckí dôchodcovia, ktorí po nás začali hádzať kamene. Ale keďže fúkalo a bola kosa tak to vzdali po prvej dĺžke a mohli sme začať liezť my. Dano a Robo liezli cestu hneď vedľa nás. Krásne lezenie s pohodlnými štandmi, na ktorých sa dalo aj ležať. Dano sa už cítil lepšie. Nato, že už nemá postavu ako veverička, na koalu lezie dobre a roky praxe tiež nepustia. Počasie sa umúdrilo a vyšlo slnko. Dĺžky skúsil ťahať aj Robo a na začiatočníka mu to aj celkom išlo. Zadýchali sme sa až v dvoch posledných dĺžkach, kde Dano a Robo narazili na sedmičkove úseky a nám sa stratili chyty a štand medzi dĺžkami bol tiež akýsi komplikovaný. Jednoducho povedané, traverzovať na druhom konci s batohom je skutočný zážitok. Zostup bol po strmom suťovisku a Dano mu dal známku - nedostatočná. Dole na rieke sme si pozreli pekné dievčatá na rafte. A v kempe som stále obzeral pstruhy v rieke. Nabudúce si určite nezabudnem zobrať udicu. Na dobrú noc sme porazili fľašu vína a išli sme spať. Ďalší deň ráno bol budíček o 6:00 a Dano mu dal známku - nedostatočná. Liezli sme kúsok od kempu Hollentali. Liezť za nami začali aj Dano s Robom, ale Dano sa začal zase cítiť zle, a tak zlanili z prvej dĺžky. Od rána bolo teplo a 210 m cestu sme si vychutnali za 2:45 min. Zostúpili sme feratou a vrátili sa späť do kempu zbaliť baldachýny. Zvyšným chlebom som prikŕmil pstruhy, aby som mal nabudúce čo chytať a pobrali sme sa domov. Na Dana asi naozaj niečo liezlo, lebo hneď po našom návrate ochorel a musel navštíviť veterinára. fotografie