Späť	HK DIRECT BYTČA

UPOZORNENIE! Článok je prepisom autorovho denníka. Na jeho žiadosť neprešiel jazykovou úpravou a tak môže obsahovať nevhodné slovné spojenia. „ZAHORIZONTÁLNE“ DOBRODRUŽSTVÁ Z TALIANSKEHO ARCA (úryvky z denníka) Text: Jozef Balala (písať pomáhala: Natália Kopčoková) Arco...Arco...Arco...Kde to len môže byť?...Ani na mape to nemám...To musí byť niekde... Ale čo už len takého môžu mať v Arcu? Dokopy nič, nadmorská výška 70 metrov „ a pár “ skalných stien, z ktorých tá najväčšia má 1700 metrov. Tak, kvôli tým stenám sa tam fakt oplatí ísť... Konečne sme doliečili tohtoročné zranenia a aj počasie sa umúdrilo, a tak nám nič nebránilo vyraziť smer Taliansko! sobota 3.5.2008 - Po týždni strávenom v liehu zapíjaním mojej stratenej poľskej lásky som sa konečne dočkal svojich kamarátov za horizontom, Dana, Miňa a Jana. - Táto naša akcia má viacero paradoxov, ak sa nedá vôbec hovoriť o prvenstvách. Všetci jej členovia sú už dávno za horizontom. Najmladší člen výpravy oslávi za dva mesiace 32 rokov. Stav účastníkov výpravy je 3:1 v prospech ženatých. - Inač sa cítim bezpečne, lebo každý z členov výpravy spĺňa náročné kritériá výberu do takejto náročnej expedície. - Zoznam členov: Dano Uhliarik, známy jazykovedec, ktorý je zárukou, že akékoľvek jazykové bariéry budú pokorené, veď ovláda 365 svetových jazykov Milan Chudovský, je zárukou toho, že si môžeme dovoliť zlomiť aj spodnú nápravu na aute, pretože pozvára skoro všetko – veď v 1986 roku zváral aj atómový reaktor v Černobyle. - O logistiku a financie sa stará Jano Bušfy, no a v úlohe pisára a debilka výpravy som tradične ja, Jožo Balala. - Privítali nás azúrovo-hnedé oblaky, ale teplo. Krásny modrý baldachýn sme rozložili za 20 minút. - Dohodli sme sa. že do stredovej miestnosti sa chodí len bosý, ale vydržalo nám to len 5 minút. A bolo po dohode! „A všade bol poriadok!“ - Ako vždy, nič som si nezabudol, len pár maličkostí: flisku, vestu, príbor, nôž, ešus, skoby a ešte pár ďalších bezvýznamných blbostí. - Večer som zaspal okolo 9-tej, ale už o druhej som bol hore, lebo do sna ma zase prišla mátať moja ex. Do rána som už nezaspal... nedeľa 4.5. 2008 - Ráno sme vstali o 06 30 hod, dokonca aj Dano?. - Na rozcvičku sme sa dohodli vyliezť na Rupe Secca Ost, cestou Cingue Stagioni - 5c a pokračovať na Rupe Secca Sud cestou Spigolo Sud – 5a. Samozrejme, keď sme prišli pod skalu, boli už nad nami dve dvojky. Kým odliezli, došli štyria „frickovia“, ktorí mali samozrejme naponáhlo(zase sa mi otváral nôž v kapse), a tak sme nečakali a začali prenasledovať poľskú dvojku. - Prvé dĺžky boli choďák, ale záverečné dve stáli za to. Veď som tam na druhom konci poriadne odsadol a nakoniec musel aj vyhákovať. Podobne si zahákoval aj veľký učiteľ Dano. - V kempe sme sa najedli a poniektorí vykonali aj základné hygienické zlozvyky skoro v teplej vode. - Navštívili sme internet, kvôli počasiu a hurááá späť do kempu „chlastať“ biely fernet a miestne víno? pondelok 5.5.2008 - Večer sme zaspali ako bábätká a spali sme sladko, až kým nás nezobudila škriekajúca „Teta Kempárka “, ktorá prišla dohovárať vyvádzajúcim frickom. - Po tomto incidente sme všetci otočili trasu: baldachýn – WC – a spať. - Ráno sme vstali podľa plánu, ale odísť sa nám ako vždy podľa plánu nepodarilo. - Dano a Miňo išli do Sizifosu poliezť športovo, vraj tam mali nejakú peknú nemeckú spoločnosť? - Nástup sme trafili výnimočne na prvý raz. Prvé dve dĺžky boli lezenie po kadejakých platniach a obliezanie kútov. Ďalšie dve už boli nádherné platne. - Škoda len toho „waterfallu“, čo sme mali od rána nad hlavami. V štvrtej dĺžke začalo kropiť a my sme sa začali opúšťať, ale hlavne sme nechceli, aby nám zmoklo lano. Zlanili sme za 45 minút a celkom asi aj zbytočne, lebo nakoniec vyšlo slnko. - Po tom, čo všetci okrem mňa vykonali základné hygienické úkony sa chalani vybrali do mesta a ja obzrieť nástup cesty Barbara, ktorá sa týči nad kempom. - Minulý rok sme tu boli 4 dni a tak som si zabudol na túto expedíciu vynásobiť potraviny dvoma. Takže zisťujem, že už mi dochádzajú. - Dano začal blúzniť, že už mu chýba malý Dano, a Janko, že mu chýbajú Martine upozornenia, napríklad: ...že mľaská pri jedle... ? - ...A večer po mne lozili aspoň mravce(keď nie baby) a máme ich plný stan. Kvôli tomu už zipsujeme moskytiéru hore, aby si ju nemohli otvoriť. utorok 6.5.2008 - V noci som celkom dobre spal, až na to, že asi od druhej som musel úmyselne zadržiavať moč až do rána, lebo som bol lenivý vstať a ísť na WC? - Ráno nás zobudilo kikiríkanie kohútov snáď z celého Arca. - Dnes sme nabrali smer Picolo Dain . - Prístup bol dlhý, ale Dano mu dal aj tak 5 * * * * *. - Až na druhý pokus sme si všimli, že už sme pod nástupom. - Lezenie pekné, len trochu vetché, ale zase dobre odistené. - Horšie to už bolo so zostupom, tomu by Dano nedal ani jednu *. - Po úspešnom zostupe som hneď scedil pivo. - Dano a Miňo boli ešte v Sizifose. V kempe už nasledovala len klasika – sprcha, jedlo, internet, víno a „vetchr ve výslužbe“. streda 7.5.2008 - Dano s Miňom šli na skaly kúsok od kempu a ja a Jano sme sa rozhodli opáčiť Barbaru, ktorá sa týči rovno nad kempom. - Jano, ktorý ťahal druhú dĺžku zistil, že štand je spravený na krásnom voľnom bloku a čaká na nejakého-toho šťastlivca, a tak sme zlaili dole a pri baldachýne čakali na chalanov. - Po obede, ktorý chutil skoro ako od mamičky sme nabrali smer Nágo, kde sa nachádza známa skalkárska oblasť (celá vyšmýkaná). - Omnoho zaujímavejšie veci, ako pri lezení sa dnes diali v ZOO kempe. Bažantík chcel pretiahnuť sliepočku, ale tá mu sliepka nedala?. Potom chcel nadržaný moriak pretiahnuť káčera, ale káčer mu nedal. K dnešnému dňu sa páv naučil mňaukať, asi chce pretiahnuť nejakú kočku. - Chalani, keď boli liezť objavili aj ohradu s pštrosíkmi, tak sme ich boli pozrieť a pštros chcel tiež pretiahnuť pštrosicu, ale tá mu sliepka nedala. A ja po dnešnom dni viem, že žiadna Barbara mi súdená nie je. - Stôl pred baldachýnom máme plný prázdnych fliaš, musíme to zlikvidovať! štvrtok 8.5.2008 - Táto noc kľudná nebola, lebo večer sme porazili tri fľaše vína, ročník 1860. Boli celkom lacné, 3 eurá jedna?. O druhej nad ránom ma prišla do sna zase strašiť moja ex Poľka aj s mojím dávno mŕtvym psom. Do rána sa mi zdalo, že mám hlavu položenú na kameni, nie a nie zaspať. Dokonca som musel vstať a ísť sa ... (uvoľniť) - Dnes sme mali jasný cieľ na Parete Zebrata doliezť cestu Gabri- Camila, z ktorej nás v pondelok zahnali tri kvapky dažďa. - Cestou hore sa nás snažili traja Česi, čo mali na sebe navešané všetko železo rozveseliť otázkou: „ Nač je vám takovej velkej bágl, hoši?“ v duchu sme si pomysleli, aby ste mali nad čím rozmýšľať. - Bágl sme síce mali veľký,ale aj tak sa nám do neho všetko nezmestilo, lebo pod nástupom som zistil, že tam nemám ani prsák, ani ploché sľučky. - Liezlo sa dobre, len lezečky ma tlačili, asi sa budem musieť poradiť s naším najlepším predhorizontálnym lezcom, či by som si ich nemal kúpiť aspoň ešte o 2 – 3 čísla menšie. - Celé sme to vyliezli 4:15 hodiny, skoro tak, ako sme to plánovali, len o hodinu dlhšie. - Pri aute sme obzreli jednu z mála pekných Švajčiarok. - Cestou sme sa v Arcu stavili na net, najmä kvôli počasiu a hokeju. Obidve správy boli pozitívne – počasie bude dobré a naši hokejisti postúpili do ďalších bojov o zotrvanie v svetovej skupine. - Kemp sa od rána zaplnil Čechmi, lebo tí majú predĺžený víkend. - A potom sme spravili osudnú chybu, dohodli sme sa, že dáme po pive a potom pôjdeme do mesta na pizzu. Lenže pivo Peroni je asi moc močopudné a kým sme prišli do mesta, každý sme to opreli aj trikrát? a ja už šiesty rovno v kríkoch na parkovisku. Pizza bola dobrá a cestou späť sme zase značkovali ploty, dokonca raz aj ako kvarteto. Janko iba pokračoval v činnosti, lebo ten značkoval doobeda aj štandy. - A Dano dnes skonštatoval, že stravu máme ako deviatkoví lezci. - A po týždni sme v meste videli skoro peknú Talianku- - A na dobrú noc ešte jedno pivo. - A po zaľahnutí ešte jeden raz močiť „močufku“? a potom som už spal sladko až do rána. piatok 9.5.2008 - V noci ma nikto neprišiel mátať do sna a tak som spal dobre. Vstali sme tradične o 6- tej, lebo my starší(za horizontom) už toho moc nezaspíme. - Len, čo som rozlepil oči, hneď ma ťahal Janko zo spacáka, že má pre mňa prekvapenie. A hľa v umývadle na umyvárke bol škorpión. Hneď som ho spacifikoval a rozhodol, že si pôjde pozrieť Slovensko. - V štvrtej dĺžke som musel liezť po niekoľkých autobusoch, ktoré boli pripravené vyštartovať, ale zatiaľ ešte zostali na štarte. - Na chrbát nám dýchala rakúska dvojka, ale tento raz slušná, čakali kým odlezieme zo štandu. - V poslednej dĺžke som nadával ako správny kresťan, lebo mi nešlo ťahať lano. Teraz mám z toho ťahania normálne svalovicu, ale hrdinsky som to doliezol, len trocha posratý? - Teraz uvediem zase niekoľko mojich tradičných, obľúbenách modlidieb? - do pi..., ku..., poje... lano, atď? - Dvestometrovú cestu sme liezli 4 15 hod a na vrchole nás dobehla nemecká arogantná dvjka, ktorá na štandoch nečakala. - Dnes sme liezli ďalšiu ženskú, Helenu 6+ - Dnes Dano videl konečne peknú Talianku, ale vraj pekná bude až tak za tri roky - Musím uznať, že dnes som už v kempe aj v meste videl pekné ženské, ale buď sa volala Jitka alebo Šárka. Slovákov sme stretli až dvoch. - A je tu záver. Čo sme mali, to sme vyliezli, čo nemali, nevyliezli – nabudúce. Čo sme mali, to sme vypili a čo nevypili, to dopijeme. Chasni sa vracajú k svojim polovičkám a ja do „väznice“ v Bratislave... fotografie