Späť HK DIRECT BYTČA 

TEAMBUILDING - Bečva 7/2009
Text: Jožo Balala, fotografie: Jano Hoffman, Peter Zábojník, Jano Bušfy
„Po tom, čo sa nášmu klubu podarilo v minulosti splaviť už niekoľko svetových veľtokov, ako napr.: Orinoko , Rio Negro , Kongo, sme sa rozhodli splaviť aj ďalšiu svetovú veľrieku Bečvu“. S pôvodným nápadom niečo splaviť prišiel náš kamarát Jarda Náhlik. A keďže sa nám to zdal byť dobrý nápad , začala sa pripravovať expedícia. Účasť bola vysoká , celkovo 14 ľudí.

Rieka je to „skoro mohutná, so skoro obrovskými perejami a skoro plná krokodílov a pyraní “. Všetci účastníci okrem Jardu boli „absolútni profesionáli“, alebo sa aspoň tak tvárili. V sobotu ráno sme sa úspešne a na prvý pokus stretli v Bytči pri „víkendovom zábavnom centre Billa“. Už dávno si nepamätám, aby na nejakú akciu išli tri plné autá a nebyť toho, že niektorí ľudia museli absolvovať povinné letné dovolenky a iný sa zase neskoro zobudili mohlo nás byť aj viac.




Štart člnov bol v Lhotkách nad Bečvu. Čakali nás tam dva rafty, ktoré sme mali požičané z požičovne. Tretí, dvojmiestny, nám požičal náš kamarát  Jozef Augustín. Absolvujeme narýchlo školenie od vedúceho požičovne lodí , ktoré nám dokončil Jarda. Zloženie raftov je nasledovné:- prvý je medzinárodný: Jarda (námorní kapitán CZ), Jano B., Jano H. ,Kaďo, Peťa, a Bezdeda. Druhý raft: všetci Plevníko-Drienovčania. A dvojku som obsluhoval ja a Abu.






Na vodu sme vyrazili cca o 9:00 hod a po počiatočnom zlaďovaní, keď hlava a svaly chceli aby čln išiel doľava,  ale on sa vybral ako naschvál doprava sme nabrali priamy smer. Hneď na prvých perejách sme zabudli, že treba preniesť člny a tak náš dvojmiestny čln narazil do veliteľského. Uviazneme na kameni. Zabúdam na to, že v takýchto situáciách treba vystúpiť v smere prúdu. Namiesto toho vystúpim proti, a hneď ma stiahne pod čln. Ešte, že tam nebolo moc hlboko.






Všetci sa dobre bavili a predseda si počas záchrannej akcie rozbil obidve holene.

Asi na šiestom kilometri mal problémy druhý raft. Kinderko padá do vody, Kantor ho chce vytiahnuť, aby sa mu nerozmočila škrupinka a sám pri tom padá do vody plnej pyraní. Ešte, že to boli bylinožravé pyrane. Na veliteľskom rafte majú zábavu až kým im v ďalších perejách neodpláva aj sud s vecami. Asi v polovici cesty nám z vody  mávajú tajuplné nymfy , našťastie sa nikto nedal zlákať ich spevom. Čudovali sa kde máme nohy. Nevedeli, že v dvojke sa sedí na kolenách ale to som do dnešného rána nevedel ani ja. Trénujeme súlodenie, počas ktorého dopĺňame vitamíny, najmä pivo a becherovku. Svieti slnko a pred mestom Hranice na Morave dáme pauzu a ideme do miestneho motorestu s mizernou obsluhou.




Rieka cez Hranice spomalí ,ale my začíname zrýchľovať lebo nad našimi hlavami sa začínajú objavovať rôzne výjavy ktoré začínajú aj nebezpečne hrmieť. Dvíha sa aj vietor. Zrýchli najmä dovtedy najpomalší Plevnícko-Drieňovský raft. Zvyšné dve lode už ani nedoplávajú na mólo v lodenici a radšej ten kúsok cesty prebehneme aj s loďami po suchu. Stany staviame už za výdatného dažďa. Po doplnení vitamínov a ľahkej večery vo vodáckom hangári sa presúvame do miestnej hospody. Vnútri sa už len jedlo, pilo a podaktorí aj tancovali. Najmä Vazbič predviedol úžasné číslo hodné do Let´s dance a tanec so psom počas ktorého sa nechal dotyčnému zvieraťu očúrať.

Počas zábavy sa dozvedáme o tragédii na festivale Pohoda ktorá bude určite chutným sústom najmä pre Slovenskú bulvárnu tlač. Hneď voláme všetkým našim známym či sú v poriadku. Našťastie sú. O 22:00 už začína úradovať únava a tak väčšina z nás zaľahne do spacákov. Ráno prší, ale Predseda nás ubezpečuje že to už je len krátka prehánka. Zabudol nás pri tom upozorniť,  že krátka znamená do 11:00. Aj keď som ráno vstaval prvý, z kempu odchádzam posledný, dokonca nám skoro odplávali s kľúčmi od prívesného vozíka v ktorom bola nepotrebná batožina.












Vyplávali sme za dažďa, ale zato voda bola väčšia a rýchlejšia. Tesne pred Lipníkom nad Bečvu sme sa stavili obzrieť bridlicové skaly a hneď sme aj naplánovali ďalšiu expedíciu. A hoci sa našli jedinci,  ktorí začali podkopávať morálku družstva,  aby sme už skončili, mužstvo sa nedalo, vzbúrilo sa a tak sme splavili aj posledné tri kilometre. V Lipnniku cestou na stanicu som ocenil výhody „vlastného raftu“. Keďže nebol z požičovne, tak som si ho pekne odniesol až na vlakovú stanicu. Vážil skromných tridsať kíl a o nič menej neniesla ani Aďka. Cestou na stanicu nám predviedol svoje úžasné GPS Bezdeda, ísť podľa neho, tak na stanicu ideme ešte ďalšie dva dni.

Akcia to bola veselá a veselo sa aj skončila, keď sme v Lhotkách začali vystupovať namiesto na perón na opačnú stranu. Vlak sa po krátkej zastávke hneď pohol. Podaktorí stačili vyskočiť, iný sa zaviezli do Valaského Meziříčí. Výpravca sa zmohol len na: "Co tady šílite liďi". Našťastie Valaského Meziříčí je len kúsok a tak záchranné družstvo na autách doviezlo rýchlo zvyšok výpravy späť.

Cesta domov už bola bez problémov. Výprava to bola parádna a dúfam, že nie posledná, nikto sa neutopil, iba hadička z pumpy a 2 fotoaparáty. A tak nebudeme prvý horolezecký klub na Slovensku, ktorému nezahynuli členovia na následky pádu ale utopenia.