Každý vie, že liezť do Tatier treba ísť oddýchnutý a vyspatý. S prázdnou hlavou, bez starostí a záväzkov a nie v poslednej rade by mala sedieť aj predpoveď dobrého počasia..Tak nám to s Aďom opäť raz vyšlo – v piatok prídem z práce o šiestej večer, hlava ako žumpa pred strelením, doma manželka v 7mom nebi, pardón, mesiaci tehotenstva. Je 23.7.2022 a počasie hlásia výborné, s tým, že poobede sem-tam nejaká prehánka a mooožno búročka..Nedá sa cúvať, to určite aspoň do Vyšného Batizovského priechodu(ďalej VGP) stíhame. Cestou v aute v ešte ten večer vidíme občas blikať čudné kontrolky, aj tie o ktorých nevieme čo sú. Zhodli sme sa, že aj keby sme nedošli, tak výlet je to pekný a to že sme sa po čase stretli je viac ako nejaký manifest v kameňolome..
Nakoniec dojdeme, dzesi vyšlapeme, hodíme sa o zem o 1nej ráno a o piatej už mierne vyspinkaní mašírujeme vyššie. Pred nastúpením do cesty ešte každý schudneme instantne pol kilečka a deň sa nám môže začať. Blá-blá-blá a už je tu VGP, čas 11:30 je pomerne uspokojivý. Na radare to vyzerá až podozrivo dobre, obzeráme Jackovičov variant aj Přerovskú cestu, ale balíme laná aj prívesky a radšej šviháme do BP a aj na vrchol kvôli času. Medzitým VZZS vyprosťuje 1xPL ktorému sa podarilo zostúpiť z Martinovky na západ cca do polovičky výšky steny(nevieme ako) a akciu so škodoradostnými úškrnmi sledujeme a obdivujeme kam až borec dokázal ísť..spomíname na naše „akcie“ a doprajeme si ešte jeden dva škodoradostné posmešky.
Blá-Blá a už sme v batizovskom žľabe a prvá prehánočka – padá studený, skoro ľadový dážď, čiže z peknej výšky. Čiže vysoký oblak. Pod próbou sa počko vyberie a dokonca zasvieti slniečko a zároveň mrholí. Krásne je to keď nám je horúco a zároveň nás pekne chladí. Ideme si po veci, čo sme si nechali pod pekným kameňom, vyťahujem PIVO a hrozno. Prekvapenie pre Aďa, tak ťažko vynesené. Pred Hágmi nás v lese začína intenzívne polievať a fotiť, čosi furt búcha až trieska. Zo zvažnice je za minútu 20cm vysoký potok plný krúp, fotenie je nezdravo intenzívne a tak si túto „prehánočku“ užívame popri behu prakticky až k prvej ceste. Medzitým koncert končí a k nám ide autom nejaký bláznivý Poliak, asi nás chce zraziť. Z auta však vyskakuje Maťo a Pati, skoro odpadávame. Modrí a klepúci sa sadáme si do krčmy pri vlakovej stanici Vyšné Hágy. Podnapitá obsluha mi odmieta urobiť čaj, kým si nedám borovičku a predvádza vydeseným francúzskym turistom slovenský folklór..Výjav za všetky drobné..obaja máme vytopené telefóny. Dovolať domov sa moc nedarí a teda schnem pri studenom pive s borovičkou. Ako dobre, že sme už dole!
Info k ceste, schéma cesty je dobrá a všetky obrázky nástupu do cesty na internete Vás len domýlia, vrátane našich. Nebáť sa ísť pomedzi dve špáry z položenej police. Odmenou za toto odbočenie vpravo je „zahrievacie“ lezenie v VI-kovej platni s riedkym istením, ktoré aj tak miniete všetko, lebo určite obleziete okolo 3skobového štandu a potiahnete to ešte vyššie nad charakteristický kútik. Nad ním je už cesta viacmenej jasná, pekný platňový úsek, hore a popod previs doprava k štandu a od neho po rampe zas vľavo. V 4tej dĺžke sa ešte seknem a naliezam o niečo viac vľavo..Aďo musí odísť zo štandu a vybrať jedno istenie,ktoré patáliu spôsobuje a potom už pohoda a veľmi pekné úseky.
