Na víkend 11 a 12 januára sa v našich najvyšších a najkrajších minihorách začali robiť výborné podmienky na lezenie. V utorok siedmeho mi volá Maťo, či nejdeme Krivánsky hrebeň. Ja sa usmievam a v duchu už si vravím, že to ťažko..ale srdce sa rozbúšilo a povedal som áno. Roky to obzerám, obdivujem s pokorou, snívam o nemožnom..a zrazu, ako blesk z jasného neba sme v tom. Lanovkou pod Chatu pod Soliskom. Dolu do Furkotskej, od vyšného Wahlenbergovho plesa nahor do Furkotského sedla. Krátky telefonát s Luckou a krátkym žliabkom sa o dvanástej prehupávame do tajomnej Nefcerky. Každým krokom objavujeme ameriku. Klesáme a klesáme. O dve hodiny stojíme pod nástupom. Fučí a my fučíme tiež. V blbom snehu sa boríme asi sto metrov a naväzujeme sa pod skalnou bariérou. Maťo nalieza vľavo, ide pomaly a ja počujem, že si „užíva“ a vidím, že si užijem aj ja. Nič nedrží, všetko je naopak..ešte že Maťo ťahá..inak by bolo zle nedobre. Nepríjemný úsek.

Od poľovníckej štrbiny sa dostávame vyššie k Veľkej Krivánskej strážnici. Tu si vydupávame miesto na ležanie. Svojimi terasami sa na nás škerí mohutná SZ stena. Líhame, varíme, debatíme a čudujeme sa ako je teplo. Už už zaspávam, keď spoza nášho hrebeňa vyšiel mesiac. Mesiac je môj nepriateľ. Nedá sa naň nedívať, nemôžem a ani nechcem spať i keď viem, že by som mal. Hypnotizuje ma, napĺňa krásnymi pocitmi na úkor oddychu. Ochladzuje sa, trochu drkocem. Ráno zvoní budík, vizuálne pozerám na Maťa. Nebadám žiadnu aktivitu a tak si ešte na 10minút zdriemnem. Budím sa na parťákove vľúdne slová „vstávaj a var čaj!“…z 10minút oka zažmúrenia bola hodina a pol a tak začíname s lezením až pred ôsmou..

Ráno je chladnejšie ako v noci a všetko dobre stvrdlo. Sneh sa neborí a postupujeme súbežne, pomerne rýchlo, naviazaní na krátko. Začína sa však aj dariť a prichádzajú úseky, ktoré nás dosť zdržia. Pod Vežou nad Kotlinami to vyzerá na ľahší lezecký terén. Asi sme si nevybrali optimálny smer. Maťo nachádza starú slučku s karabínou. Niekto sa tu asi tiež sekol..Nakoniec toto miesto na tretí krát prelieza. Mňa to zničilo aj na druhom..ešte že Maťo ťahá, inak by bolo zle nedobre. Za Vežou nad Kotlinami dávame pauzu a varíme čaj. Dariť sa neprestáva a do Kotlín mi padá karabína. Aby som sa moc nesmial tak o chvíľu aj nová bomba, budeme si musieť vystačiť s jednou..Vežičku vynoriacu sa pred Ramenom kriváňa skúša Maťo prebiť priamo, ale nejde to. Obliezame ju po strmej a vysneženej rampe. Tu sneh moc nedrží, expozícia je poriadna a zadok by cvakol aj desinu roxor. Po obleze nás strmé snehy vyvedú do sedielka. Tam to tiež nevyzerá bohvieako, ale Maťo úspešne a o poznanie ľahšie postupuje a dosahujeme konečne Rameno Kriváňa. Na vrchol to je opticky kúsok, ale záverečný úsek hrebeňa je číra abstrakcia. Blúznime? Takto som si vždy predstavoval exponovaný hrebeň. Extáza. Fotiť sa nedá, treba 100 percentnú koncentráciu. Maťo napriek tomu ťahá ako naviják. Stojíme pod vrcholovou stienkou, slnko zašlo a rýchlo sa stmavilo. Parťák to tu pozná a presne vie kadiaľ. Aj posledných 70m pod vrcholom si ešte zalezieme. Lúčime sa s komínom, záverečný dolez po snehu je sprevádzaný prudkým návalom dojatia, veľmi rýchlo ho strieda úsmev a obrovská úľava. Po necelých 10hodinách sme pri vrcholovom kríži. Sme šťastní, strašne smädní. Neveríme, ale ani nevaríme. Do reality nás dostávajú myšlienky na zostup. Ten je presne taký, ako som si ho predstavil. Skúšame variť sneh, ale 100g bomba už piate varenie neprežila a tak pijeme letný ovocný čaj a sme vďační aj za to. Likvidujeme čokoládu a klobásu. Po štyroch smädných hodinách sme konečne v teple reštiky Furkotka, kde sa stretávame s Luckou, ktorá nás dlho a márne čakala na magistrále. Bez problémov nám ešte aj po 22hej navaria a krásny deň sa končí..myšlienkami som ešte pár dní mimo.

Ďakujem parťákovi, že ma vzal na takýto výlet, Lucke za obetavosť i podporu a mohutnej hore za to, že nás pustila na svoj chrbát, nepožula ani nás zo seba nestriasla. Ďakujem jej za hviezdy, výlezy z tieňa na slniečko, za jeho západ a aj za ten mesiac!

Foto: Martin Janáček, Pištík

Krivánsky hrebeň 11.-12. január 2020

Pridaj komentár