V lete 2021 sme sa s Jankom po úspešnom a veľmi príjemnom spoločnom fungovaní pod skalkami dohodli, že by sme mohli spolu ísť konečne aj do Tatier.
Výsledkom bolo dobrodružné lezenie v tienistej SV stene Kupoly a krásne lezenie v slnkom ubitej skale Širokej Veže.
Keď som sa Janka pýtal, čo by chcel ísť, odpoveďou bolo „s tebou pôjdem hocikde“. Cítil som sa ako chlap, ktorého balí dievča. Avšak pohnútky tohto chalana sú čisto poctivé, cítil som túžbu po dobrodružstve. Tak som hneď navrhol niečo v Kupole, kde som sa už dlho chystal. Voľba padla na Poľský komín. V sprievodcovi okrem šípky a otáznika mnoho informácií nenachádzame a teda, voľba č1 je jasná. V ceste sme našli aj staré hrdzavé skoby, ale i miesta, kde nie je jednoduché vôbec niečo zabiť, nieto ešte založiť. V komíne a pod ním sme sa naozaj dobre zapotili a po vzdušnom prekroku už nasledovala iba ľahká súbežná jazda až nahor.
Ďalší deň sme sa vybrali prečítať si jeden z top bestsellerov v doline. V Motykovej ceste sme sa napokon s nikým netisli na štande, i keď nás v tretej dĺžke obehol poľský sólista. Nikto neklamal, dokonalá skala, skvelé počasie a perfektný parťák.
