Ponuka na desaťdňový lezecký výjazd sa vraj neodmieta, tak som prijala… Broňovci sa už pravidene každý rok idú povyhrievať na predlezené chyty v Paklenici a následne sa schladiť a zrelaxovať v mori. No odmietni to! A ešte k tomu mal byť bonus lezenie na Krku – pomerne novej skalkárskej oblasti.
Keďže sa mi zranené rameno konečne podarilo dať dokopy, začala som pomaly chystať veci. Lenže sa ešte vyskytol menší problém – boli sme len traja. Ako na potvoru všetci už mali buď iný program, alebo nemali dovolenku, alebo… Našťastie Braňov kolega Martin, ktorý mal už prvé lezecké krôčky za sebou ( resp. chyty, lebo bol zatiaľ iba na stene), prejavil nadšený záujem – a bolo to!
V piatok večer prichádzame do kempu, a po rozbalení stanov ideme ešte na dohodnuté pivo s Janíčkom, ktorý tu práve končil týždenný pobyt aj s rodinou.
V sobotu (ako aj ostatné dni) hneď zrána poriadne kúria, tak otáčame režim a po dopoludňajšom kúpaní ideme na skaly až popoludní, keď už začína pofukovať a v kaňone je tieň. Ako prvé dávame krásne dlhé 4B, 4C – ideálne pre začiatočníkov a na rekonvalescenciu ?. Pokračujeme ďalšími peknými cestami, postupne zvyšujeme obtiažnosť a lezieme až do neskorého popoludnia. V nedeľu a v pondelok v podstate to isté. V utorok sa vydávam s našim nováčikom na túru. Cieľ je Aniča Kuk, kde v ten istý deň mali liezť aj naši kamaráti z HK Manín, ktorí si medzičasom rozložili stany v „našom“ kempe. My ideme samozrejme pekne chodníkom okolo a celou cestou si vykrúcame krky, aby sme v tej 400m nádhernej stene našli dve malé lezúce bodky (raz ňou budem dúfam aj ja, keď budem veľká…). Slnko pripeká a my, úplne mokrí, na obed fotíme „panoramata“. Po návrate do kempu sa Martinovi akosi máli, a ešte sa vydáva na podvečernú lezeckú zmenu s Braňom a Katkou (to je to začiatočnícke nadšenie). Ja sa idem radšej schladiť do mora.
V stredu sa už v okolí hlásia búrky, ale liezť sa zatiaľ dá. No po dvoch vylezených cestách búrka chytá aj nás, a tak musíme baliť. Večer to kompenzujeme kartovo – pivnou seansou s kamarátmi (osvedčenou už z predošlého dňa). Poviem vám – sedma z kríža vie teda zabaviť ?
Vo štvrtok sa mení počasie, tak balíme a ideme na sever na ostrov Krk. Večerná prehliadka mestečka, malo i velko točeno a ráno hurá na skaly.
Portafortuna je oblasť s enormným výskytom ľahkých ciest, prevažne od 4B do 6A. Nájdu sa aj ťažšie, samozrejme, ale o tie záujem nemáme. Dĺžka ciest 15-33m, dobre odistené, krásny, neolezený vápenec. Dva dni si vychutnávame toto neskutočne krásne lezenie. Podvečer ešte pozrieme mestečko Baška s krásnym zálivom a vraj mnohými naturistickými plážami .. Nad jednou z nich je aj mini oblasť Bunculka.
V nedeľu, po menšom nočnom dáždiku ( to nás chytil našťastie iba okraj búrky), balíme a vyrážame domov.
Bola to výborná kombinácia lezenia a relaxu pri mori, so skvelou partiou ľudí. A keď nás nabudúce pôjde ešte viac, možno sa nájde niekto aj na partiu mariášu ?.
