Nie je to tak dávno (ktorýsi piatok v januári), keď ma Láďo zaskočil ponukou na nejaké ľahšie lezenie v Tatrách. Vraj koncom februára. Ja? Teraz v zime? Však ja som zatiaľ v Tatrách neliezol ani v lete…  No červík mozgodlab začal konať. Cez víkend ma to úvodné prekvapenie prešlo (ako minule kocúra auto) a začal som cielene premýšľať (to sa mi občas darí), čím by som sa mal dovybaviť. Za pár dní do mojej výbavy pribudli zimné topánky, mačky a ešte pár drobností. Keďže mám už 40, považoval som za veku úmerné absolvovať nejaký ten tréning. Tréningová aktivita bola zameraná na dve strategické činnosti: pripnutie mačiek a pohyb s mačkami po zasneženom teréne. Po hodinovej večernej prechádzke po zjazdovke na Makove a pár vertikálnych krokoch v ľade Hlbockého vodopádu som sa tváril pripravený na Tatry.

Láďo – vedúci miniexpedície – stanovil cieľ: prechod hrebeňom Bášt na Satan.

V nedeľu 23.2.2014 o štvrtej ráno sme vo štvorici vyrazili do Tatier. Láďo, Martin, Niko a ja. Cesty boli takmer prázdne a tak sme už pred šiestou parkovali na Štrbskom plese. Drobnúčko snežilo, počasie sa však malo v priebehu dňa vylepšovať. A tak som v tejto viere vykročil s kamošmi hore Mlynickou dolinou. Známy chodník z letnej turistiky svižne ubiehal pod novučkými Garmontami a po slabej hodinke sme boli pred zamrznutým vodopádom Skok. Krátka zastávka, mačky na nohy a hijó doprava hore žľabom na hrebeň. Avšak podmienky boli také ako boli… Od tvrdého podkladu to malo ďaleko. Stúpali sme v mäkkom snehu väčšinou po kolená. Tá pôvodne plánovaná hodina od Skoku na hrebeň za Pátriu sa poriadne natiahla. Počasie sa zachovalo podľa predpovedí, a tak sa nám naskytali výhľady na hranici gýčovitosti. Po dosiahnutí hrbeňa sme dali krátku občerstvovačku spojenú úpravou výstroja. Z mojej strany došlo ku nie veľmi dlhému, ale o to zábavnejšiemu súboju so sedačkou. Kurnik, to som netrénoval. Došiel som k prekvapivému záveru, že navliesť ju na seba s obutými mačkami je o niečo ťažšie ako na umelej stene. Druhý pokus bol nádejný až do momentu, keď som zistil, že som nohu navliekol aj do slučky odsadávačky. Až tretí pokus priniesol víťazstvo, ale pripadal som si ako idiot. Časový sklz z výstupu na hrebeň nás donútil prijať fakt, že Satan zostane dnes nedobytý. Nevadí. Prechod časti hrebeňa, to bolo pre mňa niečo úplne nové. Čakan v ruke, mačky nepravidelne škrípajúce o tatranskú žulu, istenia typu slučka navlečená na skalný hrot, prípadne nejaký ten frendík…

 

Postupovali sme v dvoch dvojkách. Láďo vložil nádej do mňa a Ističi (Martin s Nikom) sa prebíjali hrebeňom spolu. Obaja „naťahovači“ (Láďo a Martin) stíhali robiť aj fotodokumentáciu, Láďo aj video. Vzhľadom na podmienky nás hrebeň „pustil“ len po Prednú Baštu a prechod sme ukončili v sedle nad Širokým žľabom. Tuším bolo niečo po druhej poobede. Druhá občerstvovačka, drobné úpravy výstroja, pár fotiek a zahajujeme zostupovku.
Žľab do Mlynickej doliny je plný mokrého snehu. Zisťujeme, že aj „anti-snow“ podložky na mačkách majú svoje hranice nelepivosti  a tak sa sneh pomerne intenzívne lepil. S postupujúcim zostupom do doliny hmla hustla, ale k vodopádu Skok sme sa vrátili bez väčších problémov použijúc neomylnú intuíciu (a tiež stopy jednej dvojice, čo zostupovala pred nami). Niečo po piatej sme sa ocitli živí a zdraví späť na parkovisku. Takže takto dopadla moja tatranská prvotina. Bol som spokojný.

Ešte dve veci… Pred pár rokmi som si počas lyžovačky (z lanovky na Solisko) všimol farebné „bodky“, čo sa štverajú hore žľabom v Mlynickej doline. To som ešte netušil, že raz budem tou bodkou aj ja… Ako zimno-tatranský amatér som bol zvedavý na správanie sa materiálu. Klobúk dole, lebo čakan, mačky, gate, návleky a hlavne topánky obstáli na jednotku. 11 hodín pohybu, z toho 9 v snehu. Len tie rukavice, tam je čo zlepšiť…

Keďže je to historicky môj prvý príspevok, dovolím si na záver krátku ďakovačku:
– Heni, za to, že ma pred dvoma rokmi „dokopala“ k lezeniu,
– Láďovi, za tatranský impulz a vloženú dôveru,
– a ešte Ondrovi, za dlhodobú pomoc pri výbere materiálovo-technického zabezpečenia počas mojich lezeckých začiatkov.
Majte sa všetci fajnovo!

Patria
Patria
Satan
Satan
Všetko je raz prvýkrát…