Veľká Noc a doma sa roztrhlo vrece so snehom. Ako by sme to tušili, a tak sme sa na sviatky korbáčov a vajec vymanili z víru pracovných povinností a v celkovom počte 11 vypravili na cestu do talianskeho Arca aj tento rok. Tamojší len tušia, čo to sneh je a o jeho existencii niektorí ešte i dnes pochybujú. Samozrejme sme tam prišli pre to, aby sme si dobre zaliezli a to v takejto oblasti vlastne ani inak nejde. Nekonečná ponuka úplne všetkého, čo v lezení existuje, nám opäť sťažovala výber. Ale nech si tu človek vyberie čokoľvek, určite nebude ľutovať.

Rado s Patim a Vašekom mali pekný cieľ, najkrajší z našich, a to 1000m cestu na Monte Brento-Via del Boomerang(VI). Snáď len na nesprávnom parkovisku zaparkované auto a tým pádom neskorý nástup ich po šiestich dĺžkach donútili zlaniť dole. Inak by to určite doliezli, hoc i s čelovkami. Na Belvederi vyliezli cesty do 6a+ a oddýchli si aj na Corno di Bó.
Oštepi-Maťo a Otep, naše externé posily, sa blysli dvoma vylezenými cestami na Placche Zebrata za deň, a to Rita (450m/IV) a Via Paralelo46 (500m/V+). V závere dňa to na nich aj bolo vidieť. Neskôr zaútočila táto dvojka i na cestu Via del Cane Trippa, ale nepodarilo sa prebiť psychicky náročnejšie miesto. Podobný „úspech“ zažili v tejto ceste i Bobovci, ale mača malo zapálenú labku, a tak pre bolesť nebolo schopné doliezť, jedna dĺžka a útek dolu. Maťo nakoniec nastúpil do cesty s nabudeným psychológom Pištom a túto perfektnú cestu v mene všetkých aj čisto preliezli. Vrchná časť cesty je hodinové nebo, superkompaktný ementál s platničkovým bonbónikom na záver!

Broňovci-opäť Placche Zebrata-Via del Cane Trippa(280m/IV+) kto túto cestu liezol, si o udávanej obtiažnosti určite myslí svoje. Na Zebrate potom predposledný deň zájazdu zvesili pytlík z minulého roku v ceste Via Paralelo46, keď konenčne prekľučkovali cez strapce lezcov a doliezli až hore. Gratulujeme! Samozrejme medzitým si oddýchli aj na bicykloch, keď ich už brali!

   

  


Okrem papagájových oblastí ako Belvedere a Corno di Bo, slnečných platní Zebrata, navštívilo sa pár nových. Zebrata je výnimka, to sa môže vždy!
Obzreli sme si pekné oblasti ako Placche di Baone-oddychové položené platne s husto odistenými cestami, 1-2dĺžky od III do 6a. Za zmienku stojí i Vazbičova oblasť-už navždy sa takto bude zvať Croz de la Niere, ku ktorému sme najdlhšie šli, aby sme nakoniec vystúpili v sychravej zime pomaly 2000m nad morom, z prúseru sa nakoniec vykľula celkom pekná oblasť s krátkymi, vyšmýkanými poldĺžkami, ale i parádnymi dvojdĺžkovými športovými cestami. Oblasť zdobia výtvory miestnych šikovných rezbárov, oplatí sa prísť minimálne kvôli tým dvojdĺžkam vpravo. Obtiažnosť ciest v sprievodcovi dokonca občas aj zodpovedá realite, ale zalezie si každý.

V pondelok sa účastníci zájazdu začali pripravovať na odchod ale Broňovci a Pištíkovci si výlet obohatili ešte o jeden deň. Broňovci vymenili bicykle za skalu a Pištíkovci skalu za bicykle. Požičovňa bicyklov Broňo&Broňa nám vyšla v ústrety a zapožičala Bobovcom svoje bicykle. Už len odmastniť brzdy a mohlo sa ísť. Zo 7hodinovej improvizácie cez krásne kopce, horské lúky, dokonalé asfaltky a šutroidné singláče vzniklo cez 60km s prevýšením asi raztakým ako sme si predstavovali. Trasa Arco-Lago di Tenno-Ballino-Favrio-Dasindo-Bastianei-San Giovanni al Monte- a nekonečný zjazd do Arca..kvalitný spánok zaručený. Posledný deň Broňovci a Pištíkovci zamierili do Cortiny d´Ampezzo a vrchol výjazdu okorenili pohľadom na Tre Cime di Lavaredo. Škoda že z opačnej strany. Fopá sme napravili a predsa sme ich potom z cesty zazreli i z tej správnej strany. Úžasné veže, kde raz možno snáď..

Sľubujeme, že nabudúce už padne nejaké 8béčko a my budeme pri tom! Opäť je potrebné zopakovať dovetok z roku 2014:
„Bol to krásny života čas, ktorý dúfam o rok bude zas. Nie je nad to, ak s krásnou ženou lezieš v pevnej skale za pekného počasia, potiac pritom chutné víno, ktoré si pil so skvelými ľuďmi.“

   

Jarné Arco